Inline-korčuľovanie: Žilina – hrádza nad Váhom – hrad Strečno

Ide o jednu z najdlhších a najzaujímavejších trás na Slovensku a navyše začína na mieste, ktoré je dobre dostupné verejnou dopravou. Začíname na železničnej alebo autobusovej stanici v Žiline. Najprv prejdeme mestom a potom na hrádzi nájdeme širokú asfaltovú cestu okolo umelého jazera, ktoré vzniklo prehradením vôd Váhu. Na záver jazda po miestnych komunikáciách cez obec k jednému z najzaujímavejších slovenských hradov – hradu Strečno, ktorý sa nachádza na vysokej skale nad riekou.

Táto prehliadka má všetko, čo potrebujete, aby ste sa nenudili. Máme historické centrum dosť veľkého (na miestne pomery) slovenského mesta, máme možnosť previezť sa po žilinských sídliskách a spoznať, aké to mesto vlastne je, máme industriálnu atmosféru, veľkú priehradu, veľmi fenomenálne umelé jazero obklopené vysokými horami a na konci typická slovenská dedinka a malebný stredoveký hrad, jeden z najznámejších na Slovensku. S výnimkou prvého úseku v centre Žiliny, kde je množstvo skosených dlažobných kociek, väčšina trasy vedie po pohodlnom asfalte.

Trasa je dobrá aj na mimosezónne využitie, robil som ju dvakrát koncom jesene – koncom októbra a novembra. Výhodou je aj to, že sa nemusíme vracať rovnakou cestou. Návrat je možný po druhej strane Váhu a tunajšieho jazera a množstvo možností prechodu cez mesto je nekonečné.

Pamiatky v Žiline

Žilina je významným hospodárskym, priemyselným a logistickým centrom Slovenska. Turistická atraktivita Žiliny je však oveľa menšia ako jej ekonomický význam. Je to jednoducho dôležité mesto z hľadiska priemyslu, administratívy, dopravy a dokonca aj vedy. A zároveň pre turistov oveľa menej zaujímavé ako mnohé malé slovenské mestá niekde na Spiši.

Staré Mesto Žiliny sa nachádza hneď vedľa železničnej stanice. Zo stanice sa musíte dostať na druhú stranu ulice podzemnou chodbou, kde nájdete promenádu ​​(Národná ulica), ktorá nás dovedie na reprezentatívne námestie. Samotná promenáda nie je architektonicky zvlášť zaujímavá, jej výhodou je však dobrý povrch na korčuľovanie (neskosené platne). Ďalej v Starom Meste to v tomto smere nie je také dobré, povrch tvoria skosené kocky alebo dlažobné kocky.

Po chvíli sa dostávame na jedno z dvoch hlavných námestí žilinského Starého Mesta. Dolné, alebo Námestie Andreja Hlinka, je architektonicky menej zaujímavé ako vyššie položené Mariánske námestie. Práve tu sa však odohráva väčšina podujatí a stretnutí obyvateľov. Dolné námestie je domáckejšie a to, ktoré obyvatelia Žiliny dennodenne využívajú vo väčšej miere. Je menej historické, hneď vedľa stredovekej katedrály sa nachádza nákupné centrum a stánky kebabov. Horné námestie je turistickým srdcom mesta. Mariánske námestie je skutočným historickým námestím, z ktorého vychádzajú aj historické uličky. Oplatí sa ho navštíviť aj napriek zlému povrchu, pretože je to najkrajšia, staroveká časť mesta.

Zo Starého Mesta smerom na Váh

Existuje veľa možností, ako sa dostať k rieke Váh. Okrem okrajových sídiel sú pozdĺž väčšiny ulíc v Žiline chodníky. Čím bližšie k stredu mesta, tým horšie – zvyčajne zo skosenej zámkovej dlažby. Ďalej od Starého Mesta pribúda asfaltových chodníkov, čím ďalej od centra, tým lepšia ich kvalita (pretože sú novšie). Čím ďalej od Starého Mesta, tým častejšie sa stretávame aj s kvalitnými, širokými asfaltovými cyklotrasami, na ktorých sa dobre korčuľuje.

Jedna z ukážkových trás zo Starého Mesta vedie po ulici Vojtecha Spanyola alebo Bernolákovej. Prejdeme na druhu stranu obchvatu mesta a ideme po ulici Vysokoškolákov. Prechádzame nezaujímavou oblasťou, ktorá tvorí zhluk hypermarketov a rušných ciest – typický výjazd z veľkého mesta. Po pravej strane míňame plaváreň a štadión, po ľavej hypermarkety a v určitom bode sa dostávame k žilinskému mrakodrapu – najvyššej administratívnej budove v meste.

Hneď za ňou sa krajina mení na prímestskú, po pravej strane máme kopce a lúky, no odbočíme doľava do jednej z miestnych ulíc, aby sme sa po prejazde miestnymi sídliskami dostali na Rosinskú cestu. Prechádzame uličkami prímestskej usadlosti Rosinka, prechádzame popod viadukt popod frekventovanú cestu – a prichádzame k jazeru na Váhu.

Pri Váhu a umelom jazere

Vody Váhu prehradzuje umelá priehrada a hneď vedľa nej je tu niekoľko barov a reštaurácií imitujúcich havajskú atmosféru: s piesočnatou plážou a výzdobou, vďaka ktorej veríme, že sme prinajmenšom pri Baltskom mori. Stúpame po asfaltke pri jazere – a sme na korune hrádze, nad rozľahlou nádržou.

Začína sa najzaujímavejší úsek trasy. Ide o obľúbené miesto pre inline korčuľovanie obyvateľov Žiliny a okolia. Hradza na Váhu je pre Žilinčan kultovým miestom na korčuľovanie. Za doplnenie stojí aj to, že nielen Žilina má svoju vlastnú hradzu, na ktorej sa jazdí na kolieskových korčuliach. Slovensko je krajinou, kde sa mimoriadne výrazne rozvinuli hydrotechnické investície, s čím súvisí vytváranie zaujímavých asfaltových trás na násypoch okolo umelých vodných nádrží na riekach. Svoju hradzu vhodnú na korčuľovanie má aj Bratislava (podunajské trasy) a vela iných slovenských miest.

Nachádzame sa na brehu veľkého umelého jazera, ktoré vyvoláva nejednoznačné emócie. Ťažko povedať, čo je tu viac – príroda a krásna krajina, alebo trochu strašidelné postindustriálne pohľady. Pohľad na vysoké, často zasnežené štíty hôr, vynárajúce sa spoza veľkej vody, pôsobí úžasným dojmom. Sú to vrchy Malej a Veľkej Fatry týčiace sa nad nádržou a celou Žilinou, ktoré sú síce nižšie ako Tatry, no v horných partiách sa im vyrovnajú – svojou výškou a charakterom do značnej miery pripomínajú Západné Tatry.

Tieto mierne postapokalyptické vízie však súvisia s jednoznačne umelou prírodou jazera a spoza neho vznikajúcich priemyselných závodov. Nie je to celkom pekné prírodné jazero, jeho umelosť bije do očí. Nenachádzajú sa tu žiadne riečne pláže ani prirodzená vodná vegetácia. Brehy jazera sú skalnaté a umelé. Napriek tomu je to jedno z najzaujímavejších miest v tejto časti Slovenska a jazda na kolieskových korčuliach po tejto trase stojí za špeciálny výlet aj s prenocovaním.

Ideme po širokej asfaltovej ceste, uzavretej pre automobilovú dopravu, po ktorej sa však autá môžu pohybovať sporadicky (ak majú šoféri povolenie). Míňame telocvičňu pod holým nebom a pumptrack, po pravej strane nás takmer celú cestu sprevádza zalesnený kopec, po ľavej strane máme jazero. Na opačnom brehu vedie hlavná železničná trať Slovenska spájajúca Bratislavu s Košicami. Nachádza sa tu aj známa automobilka KIA (ktorá je zodpovedná za veľkú časť slovenského HDP) aj početné terminály a logistické centrá. Celý areál vrátane jazera je situovaný v rozľahlom údolí, spoza ktorého sa vynárajú vysoké hory.

Je to najširšia časť umelého jazera. Po prejdení niečo viac ako 4 km sa dostávame do malej dedinky Mojšova Lúčka. Musíme prejsť okolo malej zátoky, do ktorej sa vlieva miestny potok. Na brehu rieky je pizzeria. Dalšie miesto, kde sa môžete najesť či napiť, bude o pár kilometrov ďalej.

Po prejazde okolo zálivu sa dostaneme na úzku lávku, ktorou sa dostaneme na druhú stranu jazera. My však ideme ďalej, na hrad Strečno.

Od tej chvíle sa krajina dramaticky mení. Po pravej strane už nemáme kopce a les, ale húštiny a lúky. Jazero naľavo sa čoraz viac zužuje a nakoniec sa mení na prirodzenejšiu, širokú horskú rieku.

Pri hrade aj v dedine, ktorú ste prešli, je veľa barov, reštaurácií, pizzerií ​​a obchodov s potravinami. Sú otvorené aj neskoro večer, keďže je Strečno dôležitým centrom turistického ruchu a zároveň tranzitným miestom, kde sa vodiči radi zastavia na oddych s výhľadom na malebnú tiesňavu na Váhu. Ďalej po rieke, žiaľ, už na korčuliach neprejdeme. Na druhú stranu rieky sa môžete dostať kompou alebo sa vrátiť rovnakou cestou k lávke, ktorú ste minuli predtým.

Návrat do Žiliny

Spočiatku sa vraciame rovnakou cestou. Po pár kilometroch sa oplatí spestriť si trasu prechodom úzkej lávky na druhú stranu Váhu. Je to oveľa viac priemyselné pobrežie, ale rovnako inšpirujúce. Je tu málo zelene, veľa priemyselných zariadení a dopravnej infraštruktúry, ale máme výhľad na zelenšiu, druhú stranu rieky. Po štyroch kilometroch prichádzame k priehrade. Priamo pred ňou sa nachádza skatepark, ktorý obyvatelia Žiliny veľmi horlivo navštevujú.

Do centra Žiliny sa môžeme vrátiť inou trasou, ako sme jazdili doteraz. Môžete ísť rovno popri Váhu a miestnych ťahoch. Chodníky sú prevažne asfaltové, najväčšou „výzvou“ bude prekonať križovatku – ale nebojte sa, je tu kontinuita pešej alebo cyklistickej infraštruktúry, avšak môžeme sa tu ľahko stratiť. Nejde o mimoriadne atraktívne územia – prechádzame priemyselnou zónou, doplnenou o veľké obchodné prevádzky (hypermarkety), dopravné ťahy a paneláky. Nie je to však zlé a úsek medzi priehradou a Starým Mestom prejdeme maximálne za pol hodinu, rýchlejšie ako predtým opísaná trasa.

Ak ste na Facebooku, pridajte sa do skupiny Kolieskové korčule a skejtbord