Už od decembra sa sever Poľska priblíži k Slovensku ako nikdy predtým. Nové letecké spojenie Gdaňsk – Poprad a rýchlovlak Pendolino Kołobrzeg – Gdansk – Zakopané otvárajú obrovské možnosti pre rozvoj cestovného ruchu v Prešovskom a Žilinskom kraji. Ako ich využiť naplno a pripraviť sa na príchod novej vlny poľských turistov z Pomoranska? Čo práve teraz môže urobiť Prešovský samosprávny kraj a združenia cestovného ruchu, aby nestratili nové príležitosti – a aby z týchto nových dopravných spojení profitovali nielen najbohatší a hotely kategórie „premium“, ale aj bežní obyvatelia, malé penzióny a rodiny žijúce v menších mestách a na dedinách?
Dva mesiace do dopravnej revolúcie pod Tatrami
Zostávajú už len dva mesiace na prípravu na nové výzvy spojené so spustením leteckého spojenia Gdansk – Poprad a rýchlovlaku Pendolino (200 km/h) Kołobrzeg – Gdańsk – Zakopane. Obe tieto dopravné projekty znamenajú, že už od decembra na Slovensko zavítajú nové skupiny turistov zo severného Poľska – časť z nich priletí lietadlom z Gdaňska do Popradu, iní pricestujú vlakom Pendolino do Zakopaného, kde prestúpia na cezhraničné autobusy do Trstenej a Starého Smokovca. Tieto zmeny si vyžadujú nové prístupy k propagácii cestovného ruchu Prešovského a Žilinského kraja na severe Poľska, ako aj koordináciu aktivít v poľsko-slovenskom pohraničí a na severe Poľska. Z nových projektov môžu profitovať aj drobní podnikatelia a súkromní majitelia ubytovacích zariadení, nielen veľké hotelové reťazce.
Letecké spojenie Poprad – Gdaňsk bude spustené 25. decembra. Lety budú realizované dvakrát týždenne – vo štvrtok a v nedeľu – a zabezpečí ich obľúbená letecká spoločnosť WizzAir. Ceny leteniek sú pomerne nízke, pri včasnom zakúpení sa pohybujú v rozmedzí 15–20 EUR. Hoci toto spojenie využije aj mnoho Slovákov, ktorí sa počas zimy vyberú na oddych k poľskému moru, hlavným zámerom je opačný smer. Dopravca očakáva najmä cestujúcich zo severného Poľska, ktorí priletia na Slovensko na lyžovačku alebo na zimný pobyt v horách, vrátane rodín s deťmi. Okrem lyžovania majú Poliaci záujem tráviť na Slovensku aj vianočné a novoročné sviatky, ako aj obdobie zimných školských prázdnin. Keďže WizzAir je súkromná spoločnosť a lety nie sú dotované, ich spustenie dokazuje, že dopravca realisticky zhodnotil ekonomickú návratnosť tohto projektu. To zároveň znamená, že Prešovský kraj má pre obyvateľov severného Poľska atraktívnu ponuku – napriek občasnej kritike slovenskej turistickej infraštruktúry.
Poľská elita zo severu objavuje slovenské Tatry ako alternatívu k Alpám. Pomôže slovenská pohostinnosť aj poľsko-nemecké konflikty
Kto teda na Slovensku podnikateľsky získa na novom spojení? Pokiaľ ide o lyžiarske pobyty, Poliakov pritiahnu predovšetkým v celej Európe známe prémiové lokality, ako sú Jasná v Nízkych Tatrách, Tatranská Lomnica alebo Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách. Sú to strediská s rozvinutou infraštruktúrou, vysokým štandardom hotelových služieb a dokonale pripravenými zjazdovkamy, ktoré sa už roky tešia popularite medzi zahraničnými turistami. Z nových spojení teda budú profitovať nielen majitelia hotelov a penziónov, ale aj miestne reštaurácie, požičovne lyžiarskeho vybavenia, lyžiarske školy a cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú výlety po okolí – vrátane autobusových poznávacích zájazdov do Bardejova, Levoči, Prešova, Košíc, Banskej Bystrice a Budapešti, ako aj na Poliakmy obľúbené slovenské hrady (tie, ktoré sú v zime otvorené – žiaľ, mnohé sú zatvorené).
Lyžiarske prémiové strediska na Slovensku budú používať najmä zámožní obyvatelia poľského Pomorza (Pomeranska), ktorí doteraz uprednostňovali Alpy alebo škandinávske hory. Je to veľká skupina, pretože Trojmesto (Gdaňsk–Sopot–Gdyňa) je veľkou a bohatou mestskou aglomeráciou. Má milión obyvateľov, teda viac ako Bratislava, je významným centrom podnikania a priemyslu. Vďaka svojej prímorskej polohe a vysokej kvalite života Trojmesto pritiahlo mnoho zámožných Poliakov (podnikateľov, manažérov, politikov), ktorí predtým žili vo Varšave, tam zarobili veľké peniaze, a teraz si vybrali život v zaujímavejšom prímorskom prostredí a v Gdaňsku či Sopote investujú napríklad do nehnuteľností.
Napriek slovenskej tendencii neustále sa sťažovať na všetko, čo je slovenské, sú pre týchto ľudí Vysoké Tatry či Demänovská dolina atraktívne – pokiaľ ide o podmienky na lyžovanie, kvalitu prémiových hotelov, ako aj výhľady, krajinu a atrakcie v okolí. V porovnaní s Garmisch-Partenkirchen a inými alpskými letoviskami tieto slovenské destinácie vôbec nevyznievajú zle. Naopak, v ich prospech hovorí blízkosť jazyka a kultúry.
V súčasnosti sú poľsko-nemecké vzťahy veľmi napäté, čo sa prejavuje aj vo vzájomnej nevôli Nemcov a Rakúšanov voči hosťom z Poľska. Prémioví turisti – zámožní obyvatelia Trojmesta – často s rozčarovaním konštatujú, že majitelia a zamestnanci turistického priemyslu v Bavorsku a Rakúsku sa k nim správajú povýšene a nevrlo. Slovensko však priťahuje milým, pohostinným prístupom k Poliakom a rodinnou atmosférou, po ktorej mnohí prémioví hostia túžia po rokoch cestovania po prestížnych miestach po celom svete.
Paradoxne, pre túto prémiovú skupinu zo severu Poľska je to do istej miery objavovanie niečoho nového a spoznávanie, ako veľmi sa Slovensko v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi zmenilo k lepšiemu. Mnohí z týchto zámožných ľudí paradoxne lepšie poznajú Alpy, Škandináviu alebo destinácie v USA, Ázii či inde vo svete než región Vysokých Tatier a Nízkych Tatier.
Veľkou výzvou je teraz pripraviť pre túto prémiovú skupinu vhodnú marketingovú ponuku, ktorá si vyžaduje znalosť pomoranských reálií a zároveň znalosť slovenských podmienok. To je úloha pre samosprávu Prešovského kraja, pre miestne turistické organizácie, ako aj mestá a obce. Ide o to, aby títo ľudia nemíňali peniaze len v elitných hoteloch, lyžiarskych strediskách a wellness centrách, ale aby sa vydali aj na poznávacie výlety po celom východnom Slovensku (vrátane mesta UNESCO Bardejov, Levoče, Košíc), a aby z ich prítomnosti profitovalo celé hospodárstvo – vrátane menej majetných ľudí žijúcich mimo hlavných centier turistického ruchu.
Rodinné zimoviská a pokojné doliny: sila malých penziónov mimo hlavných stredísk
Druhou dôležitou skupinou sú menej majetní ľudia, pre ktorých bude pobyt v hoteli v Starom Smokovci a lyžovanie na Lomnici či Chopku príliš drahé, no s radosťou si vyberú rodinný penzión v menších obciach, ako sú Ždiar, Podspády – časť Tatranskej Javoriny, Veľká Lomnica, Spišská Belá, Kežmarok, Liptovský Ján, Ružomberok alebo Liptovská Teplička. Na lyže pôjdu do lacnejších, komornejších stredísk, ktoré sa nachádzajú ďalej od hlavných rezortov, napríklad v Bachledovej doline, Vyšnej Boci, Donovaloch, Telgárte alebo Lopušnej doline.
Mnohé z týchto osôb sú rodiny s deťmi, ktoré prídu na zimné prázdniny a ocenia pokojné prostredie, nižšie ceny a možnosť bezprostredného kontaktu s miestnou kultúrou a prírodou.
V tomto kontexte sa oplatí pripomenúť, ako v Poľsku funguje školský rok. Vianočné prázdniny sa začínajú zvyčajne tesne pred Štedrým dňom, voľno je už 23. decembra, a trvajú do 1. januára. V roku 2026 však 1. január pripadá na štvrtok, čo v praxi znamená, že v piatok 2. januára sa žiaci do školy nevrátia. Nasleduje víkend – sobota 3. a nedeľa 4. januára – a už 6. januára je v Poľsku štátny sviatok Zjavenia Pána (Traja králi), počas ktorého sú školy aj väčšina pracovísk zatvorené. Preto mnohé poľské rodiny využijú túto kombináciu dní na predĺžený zimný pobyt, a možno sa práve vtedy rozhodnú stráviť sviatočný čas na Slovensku – v tichých horských penziónoch, na svahoch či v termálnych kúpeľoch, aj keby sa v iných okolnostiach na to nerozhodli. Následne sa v ďalších týždňoch začínajú zimné prázdniny, ktoré v Poľsku trvajú dva týždne a prebiehajú v štyroch etapách, od polovice januára do začiatku marca – v závislosti od vojvodstva.
V roku 2026 sa zimné prázdniny v Poľsku uskutočnia v troch etapách, v období od 19. januára do 1. marca, podľa rozdelenia vojvodstiev. Prvá etapa, od 19. januára do 1. februára 2026, sa bude týkať vojvodstiev mazovského, pomoranského, podleského, svätokrižského a varmínsko-mazurského. Druhá etapa, od 2. februára do 15. februára 2026, zahŕňa vojvodstvá dolnosliezske, kujavsko-pomoranské, lódzke, západopomoranské, malopoľské a opolské. Tretia etapa, od 16. februára do 1. marca 2026, sa bude týkať vojvodstiev podkarpatského, lubelského, veľkopoľského, lubuského a sliezskeho. Takýto rozvrh znamená, že prílev poľských turistov na Slovensko bude rozložený počas celých šiestich týždňov, čo umožní slovenským ubytovateľom, reštauráciám a turistickým centrám udržať stabilný zimný ruch až do začiatku marca.
Hoci Vianoce sú v Poľsku tradične veľmi rodinným sviatkom, čoraz viac Poliakov sa rozhoduje stráviť ich mimo domova, najmä v útulných rodinných penziónoch v horách. Chcú tak spojiť oddych, lyžovanie a sviatočnú atmosféru v krásnom prírodnom prostredí.
V tomto kontexte nové letecké spojenia z Gdaňska do Popradu a rýchle vlaky Pendolino zo severu Poľska do Zakopaného (s následným prestupom na cezhraničné autobusy do Trstenej a Starého Smokovca) predstavujú obrovskú šancu pre slovenských majiteľov súkromných ubytovaní a menších penziónov – aj tých, ktoré sa nachádzajú mimo hlavných turistických centier.
Veľkou výhodou Slovenska je dobre fungujúca verejná doprava, ktorá umožňuje hosťom z Poľska bez problémov sa dostať autobusom alebo vlakom prakticky do každého kúta regiónu, aj do tiej najmenšej dedinky. V Poľsku žiaľ to tak nie je, preto túto informáciu je potrebné medzi Poliakmi aktívne propagovať. To im uľahčuje flexibilné plánovanie pobytu a dáva možnosť spoznať rôzne miesta bez potreby vlastného auta.
Problémom, ktorý si vyžaduje rýchle riešenie, je naopak chýbajúce priame verejné spojenie z letiska v Poprade do Popradu a Smokovca. V súčasnosti musia priletivší cestujúci využívať taxíky alebo súkromné transfery, čo môže turistov z Poľska odradiť od samostatného cestovania po regióne. Preto by sa miestne úrady a turistické organizácie mali čo najskôr postarať o spustenie pravidelných autobusov alebo minibusov, ktoré by spájali letisko s centrom Popradu, Starým Smokovcom, Tatranskou Lomnicou a ďalšími obľúbenými miestami v regióne.
Od Baltského mora po slovenské Tatry: rýchle spojenie Pendolinom môže priniesť nové pracovné príležitosti a hospodársky rast v Prešovskom kraji. Využijeme túto šancu?
Lietadlá do Popradu však nie sú jedinou dopravnou revolúciou pod Tatrami. Od decembra začnú premávať pravidelné rýchlovlaky Pendolino (dosahujúce rýchlosť až 200 km/h) na trase Kołobrzeg – Gdynia – Gdańsk – Varšava – Zakopané. Cesta z Gdaňska do Zakopaného trvá len približne 7 hodín, z Kołobrzegu 9 hodín, čo sa ešte pred niekoľkými rokmi zdalo nemožné.
To predstavuje obrovskú príležitosť na získanie nových návštevníkov zo severného Poľska – nielen z Trójmiasta, ale aj z miest ležiacich západne od Gdynie, ako sú Kołobrzeg, Koszalin a Słupsk. Vďaka tomu bude mať celá severná časť Poľska rýchly a pohodlný prístup k Tatrám – vrátane slovenskej strany.
Hoci z týchto nových vlakov bude najviac profitovať samotné Zakopané, čoraz viac Poliakov je unavených z preplnenosti, komercie a vysokých cien na poľskej strane Tatier. Stále častejšie preto hľadajú pokojnejšie, autentickejšie miesta – a práve také ponúka Slovensko.
Už niekoľko rokov totiž premávajú pravidelné cezhraničné autobusy, ktoré spájajú Zakopané s Trstenou a obcami na slovenskej strane Tatier – Podspady, Ždiar, Tatranská Kotlina, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec. Vďaka nim sa možno len za niekoľko desiatok minút dostať zo Zakopaného priamo do srdca slovenských Tatier – bez potreby vlastného auta.
Kľúčové je však správne zosúladenie cestovných poriadkov Pendolina a týchto autobusov, aby cesta zo severného Poľska na Slovensko bola čo najpohodlnejšia a bezproblémová.
Rovnako dôležitá je efektívna propagácia Prešovského kraja na Pomeransku – pretože mnohí obyvatelia Gdaňska, Sopotu, Gdynie, Słupska, Koszalina či Kołobrzegu jednoducho nevedia, že sa môžu na slovenskú stranu Tatier dostať tak veľmi jednoducho – kombináciou rýchlovlaku Pendolino a cezhraničného autobusu.
Preto je potrebné aktívne zapojenie Prešovského samosprávneho kraja a miestnych turistických organizácií v propagaciu kraja v severnom Poľsku. To by mal byť nový štandard propagácie Prešovského kraja – prítomnosť zástupcu – ambasádora kraja priamo v Gdaňsku, Sopote, Gdyni, Słupsku, Koszalinie a Kołobrzegu, zodpovedajúca novým možnostiam dopravy a meniacim sa turistickým trendom.
Nové spojenia – letecké aj železničné – nielenže uľahčia cestu do Tatier v zime, ale môžu sa stať základom pre rozvoj celoročného turizmu. Dobre naplánovaná poľsko-slovenská spolupráca v tejto oblasti môže priniesť konkrétne výsledky aj v nasledujúcej jarnej a letnej sezóne roku 2026, zvýšiť turistický ruch, investície a hospodársku výmenu medzi regiónmi.
Jakub Łoginow
Páči sa vám to, čo robíme? Naše aktivity v oblasti podpory slovensko-poľskej spolupráce a rozvoja cestovného ruchu sú časovo aj finančne náročné. Podporte náš portál a naše iniciatívy jednoduchým spôsobom – kúpou e-booku „Poľsko a poľština pre Slovákov“, ktorý vám pomôže lepšie spoznať poľskú kultúru, jazyk aj možnosti spolupráce so severnými susedmi.
📩 Kontakt: kuba.loginow@gmail.com