Nedávno som narazil na titulky slovenských novín z rokov 2016-17, keď Slovensku vládol rovnaký premiér ako dnes a všetci vedeli o jeho negatívnych vlastnostiach. Napriek tomu sa verejnosť, vrátane oponentov Smeru z Bratislavy a Košíc, cítila oveľa optimistickejšie a hrdejšie na úspechy Slovenska. Ekonomický rast v posledných rokoch výrazne klesol a Slovensko predbehli susedia (Poľsko, Rumunsko), no stále sa tu žije každým rokom lepšie a lepšie, nie horšie a na východe už nie je taka ekonomicka tragédia a obrovská nezamestnanosť ako pred 15 rokmi, aj na Východ konečne dorazili zahraniční investori. V oblasti verejnej dopravy, jadrovej a vodnej energie, vykurovania domácností a ochranu krajiny je Slovensko jednou pre nás vzorom – o slovenských fungujúcich regionálnych autobusoch učia sa poľskí študenti, profesorovia a pracovníci Ministerstva infraštruktúry, je to hodnotná prípadová štúdia . Poliaci závidia Slovensku premenu uskutočnenú s rešpektom k dobrej urbanistike vidieka a krásnej krajine, ktorú v Poľsku bohužiaľ zničila chaotická zástavba, závidíme vám krásne výhľady ideálne pre rozvoj turizmu – na východnom Slovensku to máte ako v Rakúsku, ale pri priaznivých cenách a sympatických ludiach, ktorí hovoria jazykom blízkym poľštine. Veľa vecí sa pokazilo a treba ich opraviť, ale nepreháňajme: máte skvelú krajinu v celkom dobrej ekonomickej kondícii a s mnohými dobre fungujúcimi odvetviami (verejná autobusová doprava, jadrová energetika) a namiesto toho byť na to hrdí, všetci sa snažia sa predbehnúť jeden druhého písaním na Facebooku, ako je Slovensko najhoršie na svete. Naozaj?
Poľsko a Rumunsko sú na HDP lepšie? To ešte nie je tragédia!
Dokonale chápem dôvody tejto frustrácie – sklamanie z po sebe idúcich vlád, mafie, zlodejiny, nízke výdavky na školstvo a s tým súvisiaci rozvoj rôznych proruských konšpiračných teórií. Očividný je aj pocit premárnenej príležitosti a to, že Slovensko v posledných rokoch prestalo dobiehať Českú republiku a západnú Európu a predbehli ho skôr chudobnejší susedia. Súčasné tempo rastu HDP 0,5-1% ročne je neuspokojivé, no nie je to zatiaľ tragédia – stále ide o minimálny rast, nie o recesiu. Je zrejmé, že treba zvážiť, ako sa vrátiť k predchádzajúcemu rastu HDP 4-6% ročne, že treba radikálne zvýšiť výdavky na školstvo, vedu a zdravotníctvo, dobudovať diaľnicu D1 a konečne začať riadnu modernizáciu železníc. Ťažko však dosiahnuť úspech, keď je medzi Slovákmi zvláštna móda rozprávať o tom, aké je Slovensko zlé, vynechávať všetky úspechy a zveličovať problémy. Čo treba vytknúť, to je potrebné, ale neurážajte sa, keď niekto hovorí o úspechoch Slovenska – vaša regionálna autobusová doprava je naozaj niečo, na čo môžete byť hrdí a pomôcť nám Poliakom zaviesť podobne fungujúce autobusy aj u nás, namiesto toho, aby ste reagovali na každú pochvala odpoveďami typu: „áno, ale tieto autobusy chodia stále prázdne“, alebo „áno, ale ešte nemáme spoločný lístok so železnicou a Česi áno, oni sú takí úžasní a my nie“.
Je pravda, že Poľsko a Rumunsko v HDP na obyvateľa predbehli Slovensko. Je to však až taká tragédia? Poliaci a Rumuni tvrdo pracovali na svojich úspechoch, vždy niekto musí mať vyšší HDP a ten druhý menšie. Európska únia je „najlepší z najlepších“ a Ukrajinci, Bielorusi, Moldavci a Srbi snívajú o takých ekonomických a geopolitických úspechoch ako Slovensko.
Slovenské úspechy: menší dopad na životné prostredie a udržateľná doprava
Pri diskusii o Slovensku a Poľsku sa často stretávame s názorom, že Slovensko je na tom veľmi zle pre veľké meškanie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Poľsko naopak urobilo obrovský skok v cestných investíciách, ktoré mu závidia mnohí Slováci.
To je, samozrejme, pravda: Poľsko vybudovalo veľa ciest pre autá. Problémom je, že ich postavilo príliš veľa, čo je v rozpore s vedeckými poznatkami a klimatickými výzvami. Cesty a diaľnice sú potrebné, no západné spoločnosti už od 70. rokov 20. storočia dokonale poznali negatívne dôsledky nadmerných investícií do individuálnej motorizácie namiesto rozvoja železníc, lodnej dopravy, verejnej dopravy a cyklistických chodníkov. Dokonalým príkladom je Holandsko a Dánsko, kde výstavba nových ciest problém dopravných zápch nevyriešila, ale naopak zhoršila. Tento jav je známy ako Lewisov-Mogridgeov zákon.
Bol sformulovaný v roku 1990 a uvádza, že čím viac ciest sa stavia, tým viac individualnej motorovej dopravy vzniká, čo zase zapĺňa tieto cesty. V skutočnosti po otvorení ďalších pruhov pre premávku môžete spočiatku zaznamenať zvýšenie rýchlosti auta, ale tento efekt môže niekedy pominúť aj v priebehu niekoľkých mesiacov alebo týždňov. To znamená, že doprava narastá až do vyčerpania celej kapacity komunikácie a parkovísk v meste. Zakon Lewis-Mogridge bola formulovaná po analýze mnohých investícií a cestnej dopravy v Londýne. V súčasnosti je to všeobecne uznávaný princíp vo vede o doprave. Ako by sa teda mala zlepšiť kapacita dopravného systému, ak nie výstavbou nových ciest a diaľnic? Ak chcete znížiť dopravné zápchy, musíte naopak obmedziť cestnú premávku pre motoristov. Dá sa to viacerými spôsobmi a ako najlepší sa javí rozvoj verejnej dopravy. V preprave nákladu by sa mal klásť dôraz na rozvoj železníc a vnútrozemskej plavby (v prípade Slovenska na Dunaji a Váhu), malo by sa vytvoriť efektívny systém cyklotrás a zavádzať inovácie do verejnej dopravy. Presne to robí západná Európa vrátane Nemecka a Rakúska a čiastočne robí to aj Slovensko, Poľsko ide opačným smerom. Slovensko tým, že nestavia diaľnice tak rýchlo ako Poľsko, paradoxne nasleduje európske trendy v oblasti udržateľnej dopravy. Samozrejme, že by sa mala dokončiť výstavba diaľnice D1 a ďalších plánovaných ciest, ale prioritou by mali byť železnice, autobusy, vnútrozemská plavba a cyklistické chodníky. A v tomto smere je Slovensko progresívnejšie ako Poľsko – hoci v oblasti verejnej dopravy je na Slovensku stále čo robiť.
Poliaci závidia Slovákom aj udržateľnú energiu. V Poľsku sa o potrebe výstavby jadrovej elektrárne stále diskutuje a nie je známe, či to sa vôbec podarí. Chýbajú na to peniaze a špecializovaný personál. Oveľa menšie Slovensko má už dve zmodernizované jadrové elektrárne a môže sa o tieto skúsenosti podeliť s Poliakmi. Slovensko má rozvinutý aj sektor vodnej energetiky. Slovensko má už teraz to všetko, čo Poliaci vybudujú až najbližších 30-40 rokov. Prečo na to nie je nikto na Slovensku hrdý? Prečo Poliaci, keď hovoria o udržateľnej doprave, rozvinutej sieti regionálnych autobusov, jadrovej energetike a mnohých ďalších problémoch, ktoré sú na Slovensku rozvinuté, so závisťou spomínajú na susedné Česko a o slovenských úspechov ani tak nevedia? Pretože Česi sú hrdí na svoje úspechy, aj keď za ne vďačia predchádzajúcim generáciám. Keď Poliak pochváli Slovákov za rozvinutú autobusovú dopravu či jadrovú energetiku, Slovák si vždy nájde nejaký argument, ako tento úspech zvrátiť: „nie je to náš úspech, len sme ho zdedili po predchádzajúcich generáciách“, „vôbec to tak dobre nefunguje ako to v Poľsku o Slovensku myslíte“, atď.
Slovensko má trvalo udržateľný rozvoj, Poľsko rastie rýchlejšie, pretože vykorisťuje a ničí prírodu
Ekonomické úspechy Poľska sú z veľkej časti založené na predátorskom využívaní prírody, čo je problém v širšej perspektíve. Poľská ekonomika je založená na uhlí a baniach na čierne a hnedé uhlie, obyvatelia namiesto investovania do čistých technológií spaľujú odpadky, uhlie a drevo vo svojich peciach, Poľsko v rozpore so západnými trendmi ničí verejnú dopravu a zameriava sa na autá a diaľnice, domy v poľských dedinách sa stavajú bez ohľadu na krajinu, prírodu a dobré urbanistické plánovanie – uprostred ničoho ničia krajinu. Poliaci chcú to robiť ináč a hľadajú inšpiráciu aj na Slovensku. To je fakt iritujúce, keď na každú takú pozitívnu poznámku o tom, že niečo na Slovensku dobre funguje a je ekologickejšie a že by sa to dalo prebrať do Poľska, prví sa ozývajú Slováci a hovoria „ale nie, nemôžete o nás hovoriť nič pozitívne, veď na Slovensku je všetko zlé, pozerajte sa na Čechov“.
To je obrovský potenciál a poklad Slovenska, najmä východného a stredného Slovenska – ekológia, verejná autobusová doprava, menej smogu, krásne výhľady na hory a kompaktná zástavba miest a obcí. Na tom môže a mal by byť postavený slovenský cestovný ruch, ktorý má šancu stať sa jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky. Samotných Poliakov je 38 miliónov a sú to ľudia, ktorí majú veľké sympatie k Slovensku a chcú prísť sem na východné Slovensko ako turisti. Aj do tých menej rozvinutých miest, kde momentálne nie je nejaká obzvlášť veľká turistická základňa.
Cestovný ruch – to je budúcnosť východného Slovenska
Donedávna bol problém, že z Poľska sa na Slovensko nedalo dostať, pretože tam nejazdili žiadne cezhraničné vlaky ani autobusy. Toto sa už mení. Prešovský kraj spustil autobusy Krynica – Bardejov a Poliaci sú z Bardejova pozitívne prekvapení. Ani ich nenapadlo, že hneď pri poľských hraniciach je takýto architekturny poklad, za ktorým nemusia cestovať niekde do Talianska alebo Francúzska. Bardejov je mesto zaradené do zoznamu UNESCO, ktoré nie je o nič horšie ako obľúbené mestá v Taliansku, Chorvátsku alebo v Rakúsku. Stačí vám menej tohto slovenského sebabičovania a reči, že na Slovensku je všetko na prd, a viac obyčajnej pozitívnej dôstojnosti a sebavedomia, takej pozitívnej slovenskej pohostinnosti, v ktorej Poliakom ukážete to najlepšie, čo na východe máte.
A je toho veľa. Už spomínaný Bardejov, Prešov, Košice, Zemplínska Šírava, celé karpatské pohoria, Spišský a Šarišský hrad a dokonca aj zoologická záhrada a lesy v okolí Košíc a slovenský Tokaj. Musíte konečne začať hovoriť o tom všetkom, viesť informačné kampane propagujúce cezhraničné autobusy a tie turistické atrakcie v poľskom jazyku a pokúsiť sa získať priame vlaky z Gdyňa – Krakov – Košice aj znovuzaviest priame lety Gdansk – Poprad. Poliaci navštevujúci Košice sú z tohto mesta nadšení a čudujú sa, prečo ho objavili až teraz. Postavili ho na roveň Krakova, Vilniusu a Prahy, ako niečo nové, kde sa teraz oplatí stráviť pár dní oddychu a odporučiť to ostatným. Košice nie sú v ničom horšie ako populárne české destinácie, prečo ich v Poľsku vôbec nepropagujete?
Prestaňte sa považovať za outsidera Európy, pretože to nie je pravda. Čokoľvek treba opraviť, to treba opraviť, ale všade tam, kde je na Slovensku niečo cool, buďte na to pozitívne hrdí. Bez xenofóbie a pocitu nadradenosti, zato s priateľskou slovenskou pohostinnosťou, snažiac sa ukázať svojim poľským susedom, čo je vo vašej krajine najlepšie a zarobiť na tom pekné peniaze.
Kuba Łoginow
Čoho sa môžu Poliaci naučiť vďaka slovenským úspechom? O tom sám napísal knihu „Neznámy sused. Príručka poľsko-slovenskej spolupráce“, ktorá je vydaná v poľštine a je tam podrobne popísané, ako to na Slovensku funguje vo verejnej doprave, energetike, lodnej doprave na Dunaji a mnohých iných odvetviach: Nieznany sąsiad. Podręcznik współpracy polsko-słowackiej Analogickú e-knihu som napísal v slovenčine o Poľsku – o tom, čo je v Poľsku zaujímavé a inšpiratívne pre Slovákov. Môžete ju kúpiť na Martinuse: https://www.martinus.sk/?uItem=1093843&z=YVZGPT&utm