Ultraskating – 120 km na kolieskových korčuliach z Bratislavy do Gabčíkova a späť

Máte radi ultraskating, teda veľmi dlhé výlety na korčuliach? Ak áno, musíte prejst trasu Bratislava – Gabčíkovo – Bratislava po oboch stranách Dunaja. Celkovo je to 120 km, aj keď tak ďaleko samozrejme ísť nemusíte, môžete využiť iba mestský a prímestský úsek. Súčasťou tu opísanej trasy je obľúbená Hradza na území hlavného mesta, obľúbené miesto bratislavských korčuliarov. Pozývame vás teda na kolieskové korčule popri Dunaji!




Ide o jednu z najdlhších a najobľúbenejších inline korčuliarskych trás na Slovensku. Stihol som to za jeden deň, či vlastne deň a kúsok noci, pretože som začal o 12:00, kým doma v Bratislave som bol o pol štvrtej ráno. Spolu 120 km – do Gabčikova som išiel na severnej strane Dunaja a vracal som sa južnou stranou. Zároveň, ak chcete navštevovať okolité dediny a jazdiť vedľajšie trasy, vyjde vám ešte dlhšia trasa, preto sa oplatí tieto trasy rozložiť na niekoľko dní a napríklad jeden deň urobiť severný breh, ďalší na juh spolu s výletom do Maďarska.

Svoju cestu som začal v bratislavskom Ružinove, pri štadiónoch. Ružinov je štvrť postkomunistických budov zo 70. a 80. rokov 20. storočia, premiešaná s novými nadštandardnými panelákmi a administratívnymi budovami, s veľkým prímesou športovo-zábavných funkcií všeobecného mestského významu (štadióny, klzisko, olympijský bazén , kúpaliská, veľké nákupné centrá). Nie je to časť Bratislavy, ktorú sa navštevuje počas turistického pobytu, ale ani to nie je úplné predmestie. V tejto oblasti stojí za zváženie zorganizovať prenocovanie, pretože je tu lacnejšie ako na Starom Meste.

Prvých desať kilometrov je cesta po ružinovských chodníkoch a cyklotrasách na juhovýchod, do oblasti riečneho prístavu. Možností ako sa tam dostať je dosť. Väčšina chodníkov v tejto lokalite je asfaltová, niektoré sú úplne nové a niektoré sú o niečo staršie. Jazda nie je dokonalá, ale určite je oveľa lepšia ako po skosenej dlažbe. V niektorých úsekoch máme veľmi kvalitné cyklotrasy, v iných chodníky zo starého asfaltu.

Prechádzame popod diaľnicu a tu nás čaká niekoľko stoviek metrov najťažšieho úseku. Prebiehajú stavebné práce (v roku 2019), chodník je úzky, kľukatý a na jednom mieste treba prejsť cez frekventovanú ulicu poza priechod pre chodcov. Prichádzame na cyklistický chodník, ktorým sa pár sto metrov zvezieme k Malému Dunaju – veľmi zaujímavému ramenu Dunaja, ktoré začína neďaleko odtiaľto a preteká nížinou južného Slovenska a následne sa vlieva do Váhu.

Prejdeme cez most cez Malý Dunaj a sme na začiatku podunajskej trasy. Ďalej až po Gabčikovo nás sprevádzajú smerovníky a mapy s danými vzdialenosťami, takže od tohto momentu sa už nemôžeme stratiť.

Spočiatku niekoľko sto metrová trasa vedie popri Malom Dunaji, potom odbočíme vpravo na miestnu komunikáciu. Nájdeme tu prvý z bufetov, ktoré nás budú na trase čakať. Potom sa trasa opäť stáča doprava – vľavo je lužný les a usadlosť rodinných domov, vpravo o niečo neskôr míňame riečny prístav. Tu sa trasa stáča doľava a odtiaľ pokračuje po nábreží Dunaja vyše 40 km.

Je to zároveň posledná chvíľa na využitie bufetu. Najbližšie budú v niekoľko kilometrov vzdialenom Hamuliakove.

Ideme ďalej. Po ľavej strane je lúka, kanál a za ním rozľahlý lužný les. Po pravej strane nás sprevádzajú kríky, spoza ktorých sa vynára Dunaj. Čo vyniká, je veľká šírka asfaltovej trasy. Je dva-trikrát širší ako bežne cyklochodníky a takáto šírka nás sprevádza po celej trase, na oboch stranách rieky. Istou nevýhodou je však fakt, že asfalt tu nie je dokonale hladký. Je rovnomerný a nie sú tam žiadne diery, ale je dosť drsný, takže rýchlosť, akú by sme chceli, nedosiahneme. Z tohto dôvodu by mala byť Bratislava a okolie vybavené väčšími a tvrdšími kolesami, najmä pre úsek trasy východne od Šamorina.

Po pár kilometroch sa krajina mení. Na pravej strane je čoraz menej kríkov a oči sa nám otvárajú pred pohľadom na Dunaj, ktorý na tomto mieste vytvára niekoľko kilometrov širokú lagúnu. Pohľad je naozaj pôsobivý. V tejto oblasti máme ľahký zostup na breh a divoké pláže, ktoré sa oplatí využiť v teplom počasí. Dunaj je čistá rieka, preto sa oplatí okúpať sa v nej. Je tu bezpečne, pretože vo vzdialenosti vyše sto metrov od brehu je tu dosť plytko. Nenachádzajú sa tu ani nebezpečné prúdy, ktoré by nás mohli ohroziť, pretože Dunaj v tomto mieste vlastne nie je rieka, ale obrovské umelé jazero, ktoré vzniklo vďaka prehradeniu vôd cez priehrady v Čunove a Gabčikove.

Sme pri obci Hamuliakovo. Míňame windsurfingové centrum – je to jedno z najlepších miest na Slovensku na precvičovanie tohto zábavného športu. Ideme ďalej a po ľavej strane míňame Šamorín. Je to najväčšie mesto na našej trase. Môžete sem prísť nakupovať, ísť na večeru alebo si vybrať peniaze z bankomatu (v dedinách, ktoré ste predtým míňali, sú len malé obchody, ale žiadny bankomat). V Šamorine už cítiť maďarský vplyv, nápisy sú tu v oboch jazykoch vzhľadom na početnú maďarskú menšinu žijúcu v tejto oblasti. Je tu viacero pamiatok, no nie je to mesto, ktoré treba vyslovene navštevovať.

Približne od okolia Hamuliakova sa breh Dunaja dramaticky mení – k horšiemu. Kým predtým nás sprevádzali nábrežné háje a čarovné divoké pláže, teraz sa objavuje betónový pás. Treba si dávať pozor, prípadný pád do vody by sa totiž skončil tragicky – nie je šanca dostať sa na breh a volanie o pomoc by bolo neúčinné.

Asi 10 km za Šamorínom môžeme využiť kompu, ktorá nás prevezie na druhú stranu Dunaja. Ak sa necítite na to, aby ste sa vybrali do Gabčikova, oplatí sa to využiť. Najmä, že úsek zo Šamorina do Gabčikova sa vyznačuje mimoriadne nepríjemným, drsným povrchom. Nie sú tu žiadne diery, takže v tomto smere je to bezpečné a nemusíme sa špeciálne zameriavať na sledovanie povrchu, no kvôli drsnému asfaltu je tu ťažké zrýchliť na rýchlosť vyššiu ako 14 km/h s rovnakou námahou ako pri hladkej vozovke by nám dala 20 km/h. Plynulá jazda nám dáva len 10 km/h a je to dosť otravné, hlavne že hrádza v Gabčíkove je ďaleko. V budove trajektovej základne sa nachádza Kompa Pub – posledná šanca kúpiť si niečo na jedenie alebo pitie.

Poďme ďalej. Nábrežie rieky sa nad klesajúcim okolím čoraz viac dvíha. Môžete sa tu cítiť ako v Holandsku – hladina Dunaja je tu o 15-20 metrov vyššia ako úroveň terénu. Aj krajina je holandská: nekonečné, nezalesnené pláne popretkávané riekami a kanálmi, chýbajú len veterné mlyny typické pre Holandsko.

Prejdeme pár dedín a konečne je tu – známa priehrada v Gabčikove. Samotné mesto sa nachádza cca 3 km severnejšie a dá sa doň dostať na kolieskových korčuliach. Nie sú tu žiadne také špeciálne atrakcie, ale je to jedno z mála miest v okolí, kde môžete zájsť do obchodu, baru, reštaurácie či pizzérie. Po jazde na druhú stranu Dunaja bude ďalšia takáto možnosť len o 30 km ďalej v Čunove.

Gabčíkovo a hrádza na Dunaji

Gabčíkovo je jedným z najväčších miest v tejto oblasti. Provinčné a zároveň milé a veľmi pozitívne. Na celom Slovensku je známe vďaka miestnej priehrade a obrovskej vodnej elektrárni – najväčšej v celej krajine. Je tiež jedným z najvýznamnejších centier maďarskej menšiny, aj keď menej významným ako Komárno, ktoré je považované za „hlavné mesto slovenských Maďarov“ – tiež ležiace na Dunaji, len pár desiatok kilometrov odtiaľto.

V centre mesta nájdete obchody a niekoľko stravovacích zariadení s dobrým a lacným jedlom. Pamiatok či iných zaujímavých miest tu však príliš veľa nie je – oveľa zaujímavejším objektom je neďaleká priehrada. V niekoľko stometrovom úseku medzi trasou a priehradou a mestom musíme ísť, žiaľ, po ulici. Našťastie premávka nie je veľmi vysoká.

Dostávame sa k priehrade. Objekt je pôsobivý. Množstvo vody a betónu, ktoré bolo potrebné na vybudovanie priehrady spolu s celou infraštruktúrou, je ťažké opísať. Namiesto popisov sa oplatí pozrieť si fotky. Za zmienku stojí, že oblasť priehrady je pre turistov celkom dobre dostupná, a to aj peších, na bicykli alebo na kolieskových korčuliach. Po oboch stranách cesty sú široké chodníky, námestia, lavičky a dokonca aj kaviareň. Je veľa miest, z ktorých môžete pozorovať Dunaj a mocné plavebné komory.

Poďme ďalej. Prejdeme cez hrádzu a odbočíme doprava na dunajskú pešiu a cyklotrasu, ktorá nás dovedie až do Bratislavy. Sme v podstate opakovaním toho, čo sme stretli na ľavej strane tejto obrovskej rieky, no v trochu inom vydaní. Tentoraz máme napravo Dunaj, vľavo cestu v údolí a za ňou dunajský kanál, za ktorým sa už začína Maďarsko.

Cesta späť z Gabčikova do Bratislavy na južnej strane Dunaja

Štátna hranica od nás vedie niekoľko sto metrov. Maďarské dedinky a budovy sú na dosah ruky, vidíme ich, no možností ísť do susednej krajiny je málo. Po chvíli po pravej strane míňame budovu kompy cez Dunaj, ktorá je nám už známa z druhej strany rieky. Tok Dunaja a tým aj naša trasa nie sú ideálne rovné, kľukatia sa, vďaka čomu sú krajiny pestrejšie. Neustále prechádzame územím chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Po ľavej strane (oproti hlavnému korytu Dunaja) sú malebné brehové porasty a dunajské ramená – to je v podstate „slovenská Amazónia“.

Čoskoro sa krajina definitívne zmení. Vchádzame na kosu – tentoraz nás voda obklopuje z oboch strán a štátna hranica prebieha niekoľko desiatok metrov od nás, stredom ľavého (menšieho) ramena rieky.

Dostávame sa k ďalšej priehrade – tentoraz Čunovo. Administratívne sme už v Bratislave, v jej vzdialenom predmestí. Vodná nádrž Čunovo je oveľa menšia ako Gabčikovo, už len preto, že neprehradzuje celý Dunaj, ale iba fragment, z ktorého pramenia predtým prechádzané ramená tohto veľtoku. Čunovo je tiež významným kultúrnym a športovým zariadením pre celú bratislavskú metropolu. Nachádza sa tu známa galéria Danubiana – jedno z najvýznamnejších slovenských centier súčasného umenia. V okolí je množstvo športových zariadení, kaviarní, barov, miesto prekypuje životom. Práve Čunovo je hlavným cieľom slovenských cykloturistov a korčuliarov, ktorí sa na túto stranu vydávajú z Bratislavy popri Dunaji.

Len 4 kilometre odtiaľto na západ sa nachádza hraničný trojuholník Slovenska, Maďarska a Rakúska. Na maďarskej strane neďaleko odtiaľto je obec Rajka – prvé maďarské mesto zo strany Bratislavy, v ktorom sa pre blízkosť hlavného mesta SR a nízke ceny pozemkov po vstupe do Schengenu hromadne usadzujú Slováci. Až tak, že už tvoria väčšinu obyvateľov. Podobný proces vidíme aj v prihraničných obciach na rakúskej strane hranice. Bratislava so svojimi rakúskymi a maďarskými mestskými časťami už teraz vytvára celkom inšpiratívnu cezhraničnú metropolu: s verejnou dopravou prekračujúcou štátnu hranicu, obyvateľmi denne dochádzajúcimi za prácou do zahraničia a cezhraničnými cyklotrasami, ktoré sú samozrejme dostupné aj pre korčuliarov. Aj z tohto dôvodu je inline korčuľovanie v tejto oblasti veľmi zaujímavé.

Žiaľ, do Rajky či Rakúska zatiaľ (2020) nevedie priama cyklotrasa ani pešia ulička. Dá sa tam však dostať na kolieskových korčuliach po miestnych komunikáciách s nízkou premávkou. Najprv sa musíte dostať do centra mestskej časti Čunovo a potom sa vydať smerom na Maďarsko po Schengenskej ulici, ktorej názov odkazuje na odbúranie hraničných kontrol a s tým súvisiacu integráciu týchto cezhraničných oblastí. Z Rajky sa zasa dá po miestnych cestách dostať do Rakúska, ale to je trochu komplikovanejšia téma, ktorá si vyžaduje samostatný popis.

Ale poďme ďalej. Opúšťame okolie priehrady Čunovo a pokračujeme po širokej hrádzi. Tentokrát nás však po pravej strane už nesprevádza Dunaj, ale z oboch strán máme brehový les (naľavo kanál a lúka medzi lesom a násypom). Neďaleko sa nachádzajú jazerá obľúbené obyvateľmi hlavného mesta Slovenska, slúžiace ako kúpaliská a zátoky Dunaja, kde sa veľa ľudí usadilo v hausbotoch – domoch na vode. Míňame prímestské sídliská Rusovce a Jarovce a krajina sa výrazne mení. Sme už na predmestí Bratislavy, po ľavej strane vidíme rakúske nížiny s charakteristickými veternými mlynmi, pred nami sa čoraz zreteľnejšie črtajú kopce slovenských a rakúskych Malých Karpát.

Po pár kilometroch vchádzame do Petržalku. My sa však do tejto štvrte nevŕtame, Dunajská trasa vedie po jej okraji – ponad rieku, smerom do centra. Cestou míňame križovatku hlavnej cyklotrasy s trasou, ktorá ak odbočíme doľava (na západ), zavedie nás hlbšie do Petržalky, smerom na Rakúsko. Výhoda trás v Petrżalke je, že sú vyrobené z dokonale dobrého asfaltu na korčule, sú široké a v strede majú zelený okraj.

Odtiaľto je to relatívne blízko do centra mesta. Ak sme ubytovaní na tejto strane Dunaja – už sme blízko cieľa. Ak sa však chceme dostať do Ružinova, kde sme tento popis začali, alebo do iných mestských častí Bratislavy na jeho ľavom brehu, máme k dispozícii niekoľko mostov a množstvo ťažko opísateľných trás, po ktorých sa dostaneme do domu, hotela, ubytovania.

Ak ste na Facebooku, pridajte sa do skupiny Korčuľovanie Bratislava, Bratislavský a Trnavský kraj, Rakúsko a Kolieskové korčule a skejtbord




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.